Vianočná zombie rozprávka

Autor: Fero Škoda | 26.12.2014 o 11:11 | Karma článku: 4,05 | Prečítané:  1104x

Zunovalo sa vám už všetkého toho krásneho vianočného klišé a rozprávok, ktoré hrajú televízne stanice stále dokola? Chceli by ste vidieť aj niečo iné? Okúste náš nový výtvor - 10 minútovú veršovanú vianočnú zombie rozprávku. Vznikla z nadšenia, kamarátskej pomoci a srdca, ktorým sme nahradili naše neexistujúce technické zručnosti. Veríme, že vám naša amatérčina vyčarí aspoň malý úsmev na tvári.

(video odporúčame pozerať na celej obrazovke)

Vytvorili:

Réžia: František Škoda & Radovan Hromada
Scenár: František Škoda
Úprava: František Škoda & Radovan Hromada
Kamera: Ján Janda
Hudba a spev: Radovan Hromada, Viliam Hromada, František Škoda
Make-up: Katarína Kováčiková, Radovan Hromada, Lubica Horváthová
Zostrojenie zapichnutých vidlí: Ján Janda

Hrali:

Rozprávač: Viliam Hromada
Rado: Radovan Hromada
Fero: František Škoda
Jano: Ján Janda
Prvý zombie: Michal Šemelák
Slečna v reklame: Elena Majzelová
Zombíci: Michal Šemelák, Veronika Škodová, Elena Majzelová, Matej Petrovič, Ján Janda

Prológ

Na Slovensku pomaličky 
začali Vianoce.
v obchode sa stromček už od 
októbra ligoce,

na trhoch to rozvoniava 
vôňou mletej škorice
a deti sa nevedia už 
dočkať riadnej sanice.

Najmenší sú nedočkaví
postarší sa tešia
a niektorým náladičku
napraví len ležiak.

Jeden človek však Vianoce
nenávidel z duše.
Najradšej by prebodol ich
šípom z jeho kuše.

Býval v dome čo vyzeral
celkom ošarpano.
Hovoril si hrozným menom.
Hovoril si... Jano.

V srdci nemal kúska citu
a v mozgu mal len zlosť.
Jedného dňa si povedal,
že "Vianoc bolo dosť."

Chytil sa kladiva, kliešťov,
pílky a hoblíka
a vyrobil nemŕtveho
hladného zombíka.

Potom spriadol plán, ktorý bol
neľútostne krutý.
"Zombík hryzie mozog z hlavy,
bez mozgu sme dutí.

Dutý človek pozerá sa
na reklamy schuti.
Reklama je tak otrasná,
že sviatky znechutí!

A do telky popridávam
podprahové správy:
Jedzte mozgy ľudské, jedzte!
Nech ste silní, zdraví!

Takto skončí každý človek,
nech sa aj trepoce.
Nikto tu už nebude mať
Veselé Vianoce!"

Ako Rado s Ferom sviatky zachránili

Neďaleko Rado s Ferom
za stolom dumali.
"Čo natočiť na Vianoce?"
hlavy si lámali.

"Rudolf, the red-nosed reindeer si
prespievame s klipom.
Ty si môžeš zahrať soba"
riekol Fero s vtipom.

"A ty čo budeš? Santa Claus?"
opýtal sa Rado,
keď tu zrazu zvláštny krik sa
ozýval spozadom.

"To čo bolo?" vraví Fero,
"Niekto je na dvore?"
"Omrknem to" Rado na to,
"Snáď mačky v pitvore."

Vonku však stál zvláštny pánko,
pokrytý bol krvou.
Rado naň so strachom hľadel,
no nepohol brvou.

"Dobrý deň, čo prajete si?"
riekol Rado rovno.
Pánko skríkol hrozným hlasom:
"Sviatky sú na hovno!"

Na to skočil a aj zvalil
Rada úbožiaka.
Ten sa trhal furt netušiac,
čo ho vlastne čaká

Pánko Rada ignoroval,
nenechal sa rušiť.
Jeho mozog podával si
ako kúsky sushi.

V tom sa zjavil v dverách Fero
s nabitou už zbraňou.
Jednou strelou pánka zložil,
no neuhol hlavňou.

Rado sa zrazu postavil
od krvy zmáčaný.
"Čo na mňa tou zbraňou mieriš?
čo si nacendžaný?"

"Na hlave máš strašnú ranu
veľkú jak dve bomby!"
vraví Fero, "čo ak z teba
bude teraz zombie?"

"Zombie predsa nejestvujú,
nemusím byť vedec.
A na hlave nemám iné 
než malý škrabanec."

Fero síce skeptický bol,
no Rado je kamoš.
Možno, že ten pánko bol len
strašne veľký hladoš.

Ďalšie dni však boli plné
krvilačných skutkov.
Zombícka apokalypsa
pokročila prudko.

Chlapci čelili zombíkom,
silu mali veľkú.
Fero ich barikádoval,
Rado kukal telku.

Fero hľadal hlavné správy,
Rado zas reklamy.
Fero čistil všetky zbrane,
Rado slintal z tlamy.

Fero sa chcel porozprávať,
Rado lebku chrúmať.
"Môžem?" "NIE," kričal Fero,
Rado sa šiel zdúvať.

Jedného dňa prišiel Fero
s vianočným stromčekom.
Chcel vniesť trochu svetla do tmy
týmto temným vekom.

"Odnes to preč!" cedil Rado
si pomedzi zuby.
"Nemám chuť tu pozerať sa
na dáky strom blbý."

"Veď ty si mal rád Vianoce,"
oponoval Fero.
"Ako ťa tak môže hnevať
toť vianočné drevo?"

"To máš isto z hentej bedne,
do ktorej furt čučíš!
furt strielačky a nič pekné 
sa tam nenaučíš"

Fero sadol vedľa Rada 
na gauč pred ich telku.
Hneď po prvých sekundách to
začal chápať v celku.

Fera zrazu osvietilo,
chápal ten plán krutý.
"Zombík hryzie mozog z hlavy,
bez mozgu sme dutí.

Dutý človek pozerá sa
na reklamy schuti.
Reklama je tak otrasná,
že sviatky znechutí!

A do telky sú pridané
podprahové správy!
Rado hurá! Ja už viem, že
ako ťa ozdravím!"

Rado však už nebol s Ferom
v tej istej miestnosti.
Žil vo vlastnom svete, nuž a 
mal chuť hrýzať kosti.

Žmurkol okom, hodil úsmev,
zacvakal zubami.
"Rado, prestaň!" Fero na to
riekol s obavami.

Tri sekundy na to tu už 
bola naháňačka.
Pre Fera riadne desivá
a pre Rada hračka.

A bol by si Rado aj na
možočku pochutnal,
keby Fero zrazu niekde
vidly nevyňuchal.

Hodil ich v poslednú chvílu
než ho Rado dostal.
Ten zastavil, vydal vzlyk a
zarazený zostal.

Obaja pozreli dolu,
začali tváriť sa.
Radovi sa z pásu tiahla
metrová palica.

Trvalo to sekundu len
kým sa Rado zbadal,
nik zombíka nezabil keď
do boku ho bodal.

Skočil teda na Fera a
Fero zavrel oči.
S prekvapením zistil však, že
mu život nekončí.

Radova palica sa mu
oprela o stenu.
Nedočiahol na mozog aj
keď mal silnú slinu.

Tým sa skončil Ferov strach i
všetka tá panika.
Teraz si bude chovať na
palici zombíka.

Neskôr Fero reklamu zas
skúmať silno začal.
Po chvíli si uvedomil:
"To je Jano z Klačan!"

S Janom boli spolužiaci
na základnej škole.
Múdry chlapec, slušný, milý,
nikdy nebol v spore.

"Musím sa ja za ním vydať,
pôjdem hentam horom.
Prehovorím mu do duše,
ukončím ten horor!"

Zobral pištoľ, Rada zamkol,
vzal kľúče od brány.
Horda zombíkov však vonku
skazila mu plány.

No on si len čiapku stiahol,
nabil svoje delo.
"Mňa pár mŕtvych nezastaví!"
povedal si smelo.

Ako sa však silno snažil,
domov sa späť vrátil.
Dvaja nový vždy hneď prišli,
keď jedného sklátil.

"Čo mám ako teraz robiť
môj Rado zábavný?
Nejde to ak nemám rýchly
prostriedok dopravný."

Rado miesto odpovede
chcel si vyrvať vidly.
Tie mu za to na oplátku
priam do nosa kydli.

Zahučal a Fero videl,
že červený nos má.
Vtom mu v hlave čosi bliklo,
nápad ako zo sna.

A už si aj na sánkach hnal
spolu vzadu s Radom,
ktorý doňho tlačil, bo bol
poháňaný hladom.

"Čo tu chcete?" kričal Jano,
keď už k nemu prišli.
Boli ticho a tak riekol:
"Poďte dnu vy vyžly."

"Bol si to ty?" Vraví Fero
rovno takto zhurta.
"Bol a čo čil? Jano na to,
"Strelíš ma dočerta?"

"Ale prečo?" Fero skúša
"Vianoce sú fajné!
všade pokoj, ľudia dobrí 
a osoby prajné."

"Ľudia dobrí?" vraví Jano
"a že pokoj v duši?
ľudia zlí sú a do toho
stále iba prší!"

"Ak sú dobrí, nech sa páči
palicu mu pusti.
Dokáž, že kamoš nehryzne
keď si taký hustý."

Fero pustil, Rado naňho
otvorená tlama,
Chvíľu váhal, potom zrazu
vyskočil na Jana.

Najedol sa len poskromne,
dieru spravil v spánku.
Ferovi dal kamarátsky
mozočkovú mňamku.

Vtom však zrazu Jano povstal,
Fero strach, že kusne.
Napriek tomu kupodivu
on nahodil úsmev.

Epilóg

Od tej chvíle sa už Jano
nikdy viac nezlostil,
napriek tomu, že mu zmizol
kus lebečnej kosti.

Rado totiž vyhryzol mu
všetok ten hnev z hlavy.
Mozgový hnevový systém
lekári to zvali.

Jano zmenil program v telke
by sa všetci smiali.
Všetci zombíci do týždňa
späť sa ľuďmi stali.

Rado s Ferom si nakoniec
video spravili,
zvané "Ako Rado s Ferom
sviatky zachránili."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?